V tomto roku pomáhame
Výťažkom z aukcie spoločne pomôžeme zlepšiť kvalitu života šiestim telesne postihnutým členom Klubu APPA.
O ich neľahkých osudoch sa dočítate po kliknutí na meno.

Kristiánko bol vytúžené dieťa. Na jeho príchod sa tešila celá rodina. My rodičia aj starší synček Adriánko sme si užívali chvíle s bábätkom. Jedného dňa som si však všimla, že jeho telíčko je iné a nenapreduje, ako má.
Po niekoľkých týždňoch nám diagnostikovali mozaikovú formu trizómie 13, tzv. Patauov syndróm, ktorý sa radí medzi zriedkavé choroby spôsobené genetickými poruchami. Ide o chromozómovú anomáliu, ktorá má veľmi nepriaznivý priebeh, pretože je spojená s poškodením nervovej sústavy, očí a končatín. Pre rodinu to bola obrovská rana, bolo to náročné po psychickej aj fyzickej stránke. Keďže sme s manželom obaja zdravotníci uvedomovali sme si závažnosť ochorenia aj dôležitosť zdravotnej starostlivosti a rehabilitácií. Začali sme intenzívne cvičiť Vojtovu metódu. K tomu sme postupne zaradili Bobath koncept, vaničkovanie aj plávanie. Bolo to náročné, vyčerpávajúce, ale videli sme pekné pokroky v jeho psychomotorickom vývine. Kristiánkovo napredovanie nás motivovalo, a tak sme sa snažili zrealizovať všetko, čo by mu mohlo ešte viac pomôcť.
Je to veľmi rozumný a vnímavý chlapček. Obdivujeme jeho vytrvalosť, snahu a odvahu nevzdávať sa. Napreduje, no za rovesníkmi stále zaostáva. Najviac nás trápi, že synček veľmi nerozpráva a nedokáže vyjadriť svoje myšlienky, pocity a potreby aj napriek intenzívnym logopedickým cvičeniam. Bolo nám odporúčané aby sme absolvovali delfinoterapiu, ktorá by mu mohla pomôcť k jeho psychomotorickému vývoju a podpore rozvoja reči.
Chceli by sme preto poprosiť o poskytnutie finančného príspevku na delfinoterapiu. Keďže súčasná politická situácia nám neumožní absolvovať túto terapiu na Ukrajine, hľadáme cestu ako riešiť delfinoterapiu v Turecku, kde je to pre nás finančne oveľa náročnejšie. Veríme, že s pomocou štedrých sŕdc bude môcť Kristiánko terapiu s delfínmi absolvovať. Vieme, že nás v živote čaká ešte dlhá a ťažká cesta, ale mi sa nevzdávame a s nádejou kráčame vpred.
Ďakujeme všetkým za pomoc.

Sophie má 10 rokov a od narodenia bojuje s množstvom diagnóz: DMO, spastická diparéza, centrálny hypotonický syndróm, porucha reči a najnovšie už aj epilepsia, ktorá je, našťastie, vďaka liekom pod kontrolou. Sofinkin štart do života bol veľmi komplikovaný. Narodila sa v 30. týždni s infekciou, kvôli ktorej mala prakticky nefunkčné pľúca. Mala septický šok, nedýchala, bola hypotonická. Napriek komplikovaným prvým týždňom to naša bojovníčka Sophie zvládla. Bohužiaľ, už veľmi skoro bolo vidieť, že má výrazne oneskorený psychomotorický vývin. Vo veku dvoch rokov Sophie diagnostikovali DMO - diparetickú formu ťažkého stupňa a centrálny hypotonický syndróm. Avšak vďaka mnohým rehabilitáciám v súkromných rehabilitačných centrách a intenzívnemu cvičeniu doma, Sophie krásne napreduje. Chôdza je síce veľmi nestabilná, ale už aj to, že to dokáže, je takmer neskutočné a preukazuje, aká je obrovská bojovníčka. Naším veľkým snom je prejsť sa vonku bez vozíka, a verím že usilovným cvičením to raz spolu dokážeme. Dovtedy bude ale Sophie odkázaná na denné používanie vozíka v teréne. Sophie v poslednom čase tak, ako každé iné zdravé dieťa v jej veku, rýchlo rastie. Nový vozík, ktorý by bol pre ňu vhodný po zdravotnej stránke a zároveň aj na plnohodnotné trávenie času vonku a manipulácia s ním by bola šetrná aj pre mňa, je neskutočne drahý.
Moja dcérka Sophie žije v neúplnej rodine. Keď mala 3 roky, jej otec sa rozhodol, že sa nechce podieľať na každodennej starostlivosti o ňu a požiadal o rozvod. A tak starostlivosť o Sophie a jej staršieho zdravého bračeka je úplne na mne. Keďže Sophie si vyžaduje neustálu starostlivosť a popri absolvovaní všetkých terapií a liečení nemám možnosť sa zamestnať, financovanie invalidného vozíka je mimo nášho rozpočtu. Preto sa obraciam na Vás s prosbou o finančnú pomoc pre Sophie, aby sme jej mohli kúpiť nový invalidný vozík.
Ďakujeme!

Pred takmer 12 rokmi sa nám takmer zrútil celý svet. Všetko sa zmenilo. Manželka utrpela náhlu cievnu mozgovú príhodu na mozgovom kmeni. Dva mesiace doslova bojovala o život. Táto časť mozgu má totiž na starosti aj srdce, či pľúca. Niekoľko dní bola úplne v kóme, dýchali za ňu prístroje. Postupne sa dokázala nadýchnuť sama, stále však v bezvedomí. Ku tomu sa pridružili ďalšie ochorenia. Nakoniec všetko prekonala. Postupne sa jej vrátila pamäť, náročný boj však neskončil. Po dvoch mesiacoch rehabilitácií mohla aspoň komunikovať, aj keď obtiažne a jednou stranou tela vykonávať základné úkony. Avšak takmer prišla o zrak. Dodnes sa bez pomoci nedostane na invalidný vozík. Neudrží rovnováhu, nedokáže chodiť, ani ďalšie veci pre zdravých ľudí tak bežné. Žiaľ, aby toho nebolo málo, po šiestich mesiacoch od mozgovej príhody manželky, som pri práci spadol zo stromu a utrpel úraz chrbtice, miechy a skončil na invalidnom vozíku. Nie je to ľahké, najmä keď si nemôžeme navzájom pomôcť.
Dodnes je manželka odkázaná v podstate na 24-hodinovú starostlivosť. Cez pracovné dni máme opatrovateľku z úradu práce, ktorá zároveň pomáha aj mne. Cez víkend nám zas pomáha moja mama. A po poobediach a večer mladší syn a ja toľko, čo zvládnem. Starší syn už žije samostatne a pracuje. Rodina, deti, priatelia, blízki aj známi nám obidvom pomáhajú ako môžu. Žiaľ, nie je to skutočný, plnohodnotný život.
Liečba kmeňovými bunkami je naša nádej, aby manželka dokázala sama aspoň základné veci. Aby sa dostala na vozík, do kúpeľne a podobne. Viem podľa seba, ako človeka duševne ubíja, keď je úplne na všetko odkázaný.
Práve preto prosíme o pomoc, lebo je to naša nádej ako zlepšiť manželke niektoré veci. Ďakujeme!