Volám sa Alex Habočík, som z Prešova a v januári budem mať 13 rokov. Narodil som sa veľmi skoro v 26. týždni s váhou 700 g a dĺžkou 33 cm. Dlhé štyri mesiace som strávil v nemocnici v inkubátore. Dýchali za mňa prístroje a všade som mal veľa hadičiek. Po dvoch mesiacoch som dostal sepsu – otravu krvi a pridružili sa aj febrilné kŕče. Moji rodičia sa mali podľa lekárov pripraviť na najhoršie. Bolo to ako na hojdačke. Dobrú správu vzápätí striedala zlá. To bolo radosti na celom oddelení, keď ma po takmer troch mesiacoch odpojili od pľúcnej ventilácie. Po prepustení z nemocnice som pre nález retinopatie nedonosených musel v Bratislave podstúpiť operáciu očí a aby som lepšie videl, nosím okuliare. Začal sa kolotoč návštev u špecialistov: neurológ, kardiológ, nefrológ, očné, rehabilitačný lekár. Od prepustenia z nemocnice až do troch rokov som cvičil Vojtovou metódou. Potom so mnou mamka cvičila metódou Bobath koncept. Od piatich rokov doteraz cvičím metódou Therasuit. Dokážem sa sám pretočiť na brucho, no veľa vecí nedokážem. Nosím plienky, mamka ma kŕmi, dáva mi piť, umýva ma aj oblieka. Mám rád pesničky a so záujmom sledujem zdravé deti ako sa hrajú a behajú. Mamka hovorí, že som jej slniečko, lebo mám vždy úsmev na tvári. Keď pred vyše rokom mojej mamke praskla v hlave aneuryzma, musel sa o mňa starať ocko s babkou. Do centra medzi deti som nechodil, keďže ocko a ani babka nemajú vodičský preukaz. Nie som síce veľmi ťažký, ale dosť dlhý a pri nakladaní a vykladaní z auta mamke veľmi nepomáham. Preto by mne, ale hlavne mamke, pomohol zdvihák do auta od firmy Velcon. Mamka má aj problém s obličkami, preto by bol zdvihák veľmi nápomocný, aby sa nemusela so mnou toľko namáhať. Ďakujem každému, kto nám prispeje na zdvihák, aby to mala moja mamka so mnou o niečo ľahšie.
