1958
Narodil sa v Bratislave. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení monumentálnej maľby.
Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, soche, tvorbe do architektúry, scénografii a intermediálnym projektom, najmä v spojení s elektroakustickou hudbou. Výtvarnou kritikou je už dávnejšie považovaný za jednu z profilujúcich osobností dnes už strednej generácie nášho výtvarného umenia, ktorá nastupovala do výtvarného diania okolo roku 1985. Obrazy, sochy, objekty Svetozára Ilavského prinášajú totiž svojím spôsobom „veľkú“ tému. Akoby jeho umenie bolo od počiatku hotové, akoby nenarastalo lineárne, len sa rozpínalo samo v sebe v neprehľadnom množstve síce niekedy až diametrálne odlišných riešení, ale – na začiatku i na konci – stále „toho istého“. “Keď som študoval, tak bol návrat k obrazu. Reálne sa začalo maľovať, čo mi vyhovovalo, lebo predtým tu boli konceptuálne tendencie, kde sa tvrdilo, že všetko sa dá urobiť tak, aby to prebiehalo v ľudskej hlave, že už predmetné umenie vôbec netreba. Myslím si, že pokiaľ nebudeme bývať v bublinách a naše domy budú mať steny, pokiaľ si nebudeme sadať na nejaké antigravitačné pole, ale na stoličku, tak bude treba umenie, obrazy, sochy atď. Dnes je toho strašne veľa, od videoartu cez neviemčo. Ja mám rád – a čím som starší, tým som v tomto konzervatívnejší – výkon. Kde sa musím sám zastaviť a poviem si: Dokelu, ako to ten človek urobil? Nie je toho veľa, ale keď sa zadarí, tak človeka to zmrazí. To je potom naozaj niečo.”
Obrazy a sochy Svetozára Ilavského sú zastúpené vo významných štátnych zbierkach na Slovensku (Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy a ďalšie), ako aj vo verejnoprávnych a súkromných zbierkach v zahraničí.
