Volám sa Janka, vyštudovala som strednú zdravotnícku školu a celý život som sa starala o svojich onkologicky chorých rodičov. Popri tom som pracovala v Domove sociálnych služieb pre telesne postihnutých dospelých a neskôr na novorodeneckom oddelení. Môj život som zasvätila práci s ľuďmi a pre ľudí, až jedného dňa sa môj život úplne zmenil. V jedno krásne februárové ráno som chcela vstať, pripraviť raňajky svojej 12-ročnej dcérke a manželovi, no hneď pri posteli som sa zošuchla na zem, pretože som nedokázala urobiť ani jeden krok. Manžel rýchlo privolal záchranku a bola som prevezená do nemocnice v Prešove na neurologické oddelenie, kde mi oznámili základnú diagnózu – ochrnutie dolných končatín. Tri týždne zisťoval tím lekárov, čo je príčinou môjho ochorenia, po troch týždňoch mi ochrnuli aj horné končatiny. Lekári sa obávali, že prestanem aj dýchať, preto má rýchlo premiestnili na JIS, kde má podrobne monitorovali. Covidová situácia neumožnila ani to, aby ma mohol môj manžel navštíviť. Bola som absolútne bezradná, sama, bez rodiny, nevedela som čo mi je, boli to najhoršie chvíle môjho života. Po ôsmich týždňoch ma pustili domov, kde sa o mňa staral manžel (prebaľoval, polohoval, pripravoval stravu…). Okrem toho sa staral aj o našu dcérku. Následne som nastúpila na liečbu do NRC v Kováčovej a tu malilinkým krôčikom postupujem k lepšiemu zdravotnému stavu. Som úplne odkázaná na pomoc druhej osoby počas celého dňa. Ja, Janka, ktorá sa starala a pomáhala druhým, potrebuje pomoc. Je veľmi ťažké zostať v takomto stave zo dňa na deň. Snažíte sa, no nedokážete sami nič. Som neskutočne šťastná, že mám takého manžela a dcérku. Že stoja pri mne a pomáhajú mi. Vďaka Pánu Bohu sa nevzdávam a bojujem ďalej. Taký je môj životný príbeh a pevne verím, že sa mi podarí ešte viesť plnohodnotný a krásny život so svojou rodinkou. Chcela by som absolvovať rehabilitačnú liečbu v HENDI CENTRE v Piešťanoch, no žiaľ, je to finančne náročné. Verím, že sa nájdu dobrí ľudia, ktorí mi pomôžu a ja Vám vopred z celého srdca ďakujem.
