Volám sa Jaroslava Majdánová, pochádzam z Moravského Lieskového a v súčasnosti bývam v Dubnici nad Váhom. Príbeh môjho života sa začal, keď moja mama nečakane doma porodila dievčatko. Mala vtedy 22 rokov a ani netušila, že je tehotná. Prišla som na svet predčasne v 7. mesiaci s váhou 1300 g. V roku som ešte samostatne nesedela a keď som začala chodiť, mama si všimla, že nechodím na celú nohu ale len po špičkách. Lekárka jej povedala, že každé dieťa chodí po špičkách a tak až v troch rokoch mi zistili, že mám DMO – kvadruspastickú formu a že sa s tým už nedá nič robiť. Ja som ale dokázala pravý opak. Ako malá som pravidelne absolvovala kúpeľnú liečbu v Košumberku. Prvýkrát som tam bola v roku 1983 a vtedy ma naučili chodiť po kolenách, potom ma učili chodiť pomocou detského kočíka. Neskôr mi bolo odporučené vyšetrenie v Brne, kde som podstúpila operáciu. Mala som mala skrátené šľachy, ktoré mi nadpájali až 7 centimetrov. Potom som pokračovala v liečení v Košumberku. Naučili ma chodiť s kozičkami a naposledy som tam bola v roku 1989 a vtedy ma učili chodiť s barlami. Keby nebolo týchto liečení, tak nechodím dodnes. Stará sa o mňa mamina, ktorá má tak ľúbi, že sa pre mňa vzdala aj práce. Teraz mám 40 rokov a mojím snom je naučiť sa chodiť samostatne, bez barlí. Chcela by som byť samostatná, dokázať toho v živote viac a mamine sa odvďačiť za všetko, čo pre mňa urobila a robí. Mojou nádejou na samostatnú chôdzu je rehabilitácia v Renone v Rakúsku, kde pracujú aj s dospelými pacientami.
