Pred takmer 12 rokmi sa nám takmer zrútil celý svet. Všetko sa zmenilo. Manželka utrpela náhlu cievnu mozgovú príhodu na mozgovom kmeni. Dva mesiace doslova bojovala o život. Táto časť mozgu má totiž na starosti aj srdce, či pľúca. Niekoľko dní bola úplne v kóme, dýchali za ňu prístroje. Postupne sa dokázala nadýchnuť sama, stále však v bezvedomí. Ku tomu sa pridružili ďalšie ochorenia. Nakoniec všetko prekonala. Postupne sa jej vrátila pamäť, náročný boj však neskončil. Po dvoch mesiacoch rehabilitácií mohla aspoň komunikovať, aj keď obtiažne a jednou stranou tela vykonávať základné úkony. Avšak takmer prišla o zrak. Dodnes sa bez pomoci nedostane na invalidný vozík. Neudrží rovnováhu, nedokáže chodiť, ani ďalšie veci pre zdravých ľudí tak bežné. Žiaľ, aby toho nebolo málo, po šiestich mesiacoch od mozgovej príhody manželky, som pri práci spadol zo stromu a utrpel úraz chrbtice, miechy a skončil na invalidnom vozíku. Nie je to ľahké, najmä keď si nemôžeme navzájom pomôcť. Dodnes je manželka odkázaná v podstate na 24-hodinovú starostlivosť. Cez pracovné dni máme opatrovateľku z úradu práce, ktorá zároveň pomáha aj mne. Cez víkend nám zas pomáha moja mama. A po poobediach a večer mladší syn a ja toľko, čo zvládnem. Starší syn už žije samostatne a pracuje. Rodina, deti, priatelia, blízki aj známi nám obidvom pomáhajú ako môžu. Žiaľ, nie je to skutočný, plnohodnotný život. Liečba kmeňovými bunkami je naša nádej, aby manželka dokázala sama aspoň základné veci. Aby sa dostala na vozík, do kúpeľne a podobne. Viem podľa seba, ako človeka duševne ubíja, keď je úplne na všetko odkázaný. Práve preto prosíme o pomoc, lebo je to naša nádej ako zlepšiť manželke niektoré veci. Ďakujeme!
