Samko sa narodil predčasne v 32. Na svoje prvé dieťatko sme sa veľmi tešili a vtedy sme si vôbec neuvedomovali riziká predčasného pôrodu. Po pôrode dostal Samko infekciu a bol v inkubátore. Po nekonečných 27 dňoch v nemocnici nás konečne prepustili domov. Prvé mesiace boli vcelku normálne, aj keď Samko bol od narodenia veľmi plačlivé a podráždené dieťa. Zhruba v 8. mesiacoch ale dostal kŕče, chúlil sa do klbka a neprestajne plakal. Po MRI nám boli oznámené desivé diagnózy. “Váš syn má detskú mozgovú obrnu, je takmer slepý a celý život nebude vnímať svet.” Tak zneli slová lekára, ktorý mi v deň mojich narodenín oznámil, ako na tom Samko je. Bolo strašné si tie slová vypočuť, ale nevzdali sme sa. Nasledoval kolotoč rôznych vyšetrení, terapií, rehabilitácií. Samkova konkrétna diagnóza je DMO spastická kvadruparéza, hypoplazia žltej škvrny, centrálna tonusová poruch, epilepsia, skolióza. Znie to desivo, no Samko je aj napriek tomu krásne usmiate chlapčiatko. Dnes má už 11 rokov a robí náš život krajším. Aj keď nechodí, nerozpráva, je na plienkach a papá len mixovanú stravu, stačí jediný pohľad naňho a presne viem, čo v tej chvíli potrebuje. Stačí jediný pohľad naňho, keď mám zlý deň a všetko je opäť zaliate slnkom. Jeho úsmev je totiž magický. Nevravím, že to nie je náročné. Sú aj ťažké dni, niekedy naozaj ťažké. Snažíme sa Samkovi skvalitňovať život, ako sa len dá. Máme ešte mladšieho syna Danielka. Má 8 rokov a je chvalabohu zdravý. Nedávno sme sa presťahovali do domu, aby mal Samko bezbariérový vstup. Máme ho na hypotéku a úver. Ja som na opatrovateľskom a priateľ pracuje na smeny. Vpred ho posúvajú rehabilitácie. Tie sú pre jeho priaznivý stav veľmi dôležité, bez pravidelného cvičenia by sa mu svaly a šľachy skracovali, až by ochabli. Každý rehabilitačný pobyt nás niekam posunie a o to presne ide. Robiť malé krôčky. Aj malý krôčik je pre nás víťazstvo. Sme vďační za každý finančný príspevok, ktorý môžeme využiť na Samkove rehabilitácie.