Boris Sirka

1981

V súčasnosti autor pracuje na veľkoformátových akrylových maľbách v ktorých uplatňuje okrem maliarskej zručnosti aj svoje sochárske skúsenosti nadobudnuté z predchádzajúcich cyklov. Sochárske cítenie sa odzrkadľuje v samotných výjavoch, kde sa objavujú rôzne druhy hmoty, respektíve ich napodobňovanie. Od tesaného kameňa, hliny, betónových odliatkov až po neónové trubice, transparentné materiály či organické tvary, to všetko je vo výjavoch v pohybe a v kontraste so zobrazenou hmotou, miestami rozfázované akoby sme sa dívali na dielo Akt zostupujúci zo schodov č.2 od Marcela Duchampa. Po formálnej stránke maľby v sebe nesú maliarské formy zo Sirkových jednotlivých cyklov v ktorých sa okrem tém menila aj technika ich prevedenia. Tento formálny súhrn koncepčne vychádza z eseje o hygienickom hedonizme (Gilles Lipovetsky: Éra prázdnoty. Eseje o súčasnom individualizme) a to z pohľadu umelca a hobby športovca v jednej osobe.

Ašpirácie zamerané na voľný čas, na materiálny blahobyt, na šport pre radosť, na vášeň pre hudbu či starostlivosť o telo sa vyvíjajú míľovými krokmi, pretože zo všetkých strán sme podnecovaní k sebaláske, k telesným rozkošiam, ku kvalite života. Koniec „užívania si bez zábran“ neznamená obnovenie puritánstva, ale spoločenské rozširovanie normalizovaného a uvážlivého, hygienického a racionálneho hedonizmu. Bezuzdný hedonizmus bol vystriedaný hedonizmom opatrným a „čistotným“. Rozmáhajú sa najrôznejšie techniky ako byť vo forme, metódy alternatívneho liečiteľstva, diét, relaxácií, kozmetických prostriedkov, rekreačného i progresívneho športu, výrobky „light” alebo „bio” a podobne.

Paradoxom je, že človek túži po materiálnom blahobyte, no na druhej strane aj po psychickom komforte, harmónii a rozvinutí subjektívneho potenciálu. Prestáva platiť moderná viera, že materiálna hojnosť je postačujúca pre ľudské blaho a dochádza k rehabilitácii vnútorného pokoja a múdrosti. Napriek všadeprítomnosti hedonistických výziev silnie nepokoj, frustrácia, spoločenský i osobný pocit ohrozenia. Práve tieto nálady sú hlavným nositeľom charakteru diela a Sirka tak ostáva verný svojmu rukopisu, prikláňajúcemu sa k temnej stránke a otázkam bytia.